Otvorený list rodičom – spolutrpiteľom

Dcéra mi dnes doniesla obálku.  Hm, pomyslela som si, zalepené obálky formátu A5 bez mena a bez adresy spravidla neveštia nič dobré. Tak som ju v pude sebazáchovy strčila medzi ostatné rovnako “dôležité” – odvolávajúc sa na nedostatok času – doteraz neotvorené obálky. (Naposledny som takú dostala, keď sa v zhabanom mobile mojej dcéry našlo zopár prívlastkov neslušného charakteru, žiaľ vo forme, v ktorej si pani učiteľka okamžite vysvetlila, že sú adresované práve a jedine jej. Tá obálka bola predvolávka pred tribunál riaditeľa, zástupkyne, výchovného poradcu, triednej, spomenutej pani učiteľky. Nebudem vysvetľovať, ako to dopadlo, možno niekedy nabudúce. :))

Paráda, pomyslela som si. Ani som sa neopýtala, či niečo vyviedla, čo si budem kaziť druhú polovicu víkendu…
V snahe nachystať niečo rýchle, výživné a pomerne zdravé tejto mojej “kyseline” (deti v pubertálnom veku proste nejedia, nestravujú sa, nestolujú, oni proste trávia), mi pohľad aj ruky občas zavadil o folder s mega dôležitými obálkami, kde medzi ostatnými, formátu bankového a iného úradného charakteru, neskutočne vytŕčala práve táto jedna. Vnútorný boj nechať to tam a proste pokračovať v bohumilej činnosti a nutkaním zbaviť sa nepokoja typu Monk (zavadzia, nedá sa to zarovnať, vytŕča…) vyhral Monk, a tak som si úlne nemonkovsky utrela zapackané ruky do trička (prepáč mami) a danú obálku vytiahla.  V nej dopis a vizitka. Ajaj.
Mysľou mi mimovoľne prebehlo, že buď potrebujú peniaze, alebo v sobotu natierať plot. Naplnili sa však moje nastrašnejšie nočné mory.
Tak nestačí, že moja dcéra už niekoľko týždňov upadá do zvláštneho stavu duchaneprítomnosti a ako som sa neskôr dozvedela, nie je to vďaka tomu peknému blondiačikovi, ale že si recituje repliky trpaslíkov?? Rad za radom. Čudné, nie?
Tak nestačí, že v sprche, v aute, v spánku pohmkáva melódiu Mám toho dosť??
Tak nestačí, že prestala riešiť každý odstávajúci vlas a smerovanie mihalníc v momente, keď je už evidentné, že do školy meškáme a rieši kroky z choreografie Frfly alebo Krasoňa práve vtedy, keď ju už fakt potrebujem naložiť do auta a bez ujmy vypadnúť??
To mi fakt chcete povedať, že moja niekoľkoročná snaha naučiť dcéru, kde máme vysávač, zase vyjde navnivoč? Že si zemiaky a mrkvu zase čistím sama? Že prádlo zo sušiaka nezmiznie na povel (áno, aj u nás na 77.)? Že riady sa z a do myčky nedostanú na 35. povel samé?
Už už som túto tému a dopis uzavrela s tým, že škoda bolo kaziť si pekný večer a víkend, no a tu zrazu, kde sa vzali, tam sa vzali spásonosné slová nakoniec:  “Som vám kedykoľvek k dispozícii na tel. čísle 0905 405 455.”
Výýýýborne. Momentálne potrebujem vyložiť myčku, práčku a niekto by tu už mal fakt povysávať. :)
Neváham, vytáčam…. “Čakajte, volaný účastník práve hovorí. Ste v poradí…”
Jozef, nevadí. Ďakujem Ti, že sa našim deťom venuješ. Nielen svoj čas, kontakty a prostriedky, ale hlavne svoj talent, myseľ, srdce. Doma to mám v priamom prenose – deti to napĺňa, formuje, baví. Aj keď je myčka nevyložená, izbička neporiadená, už teraz vidím, že to stojí za to.

 

S pozdravom, Bero