Milý návštevník nášho webu o zopár trpaslíkoch a Snehulienke, ak si pravidelným návštevníkom asi vieš, že nám tu píše blog akási Bero, pomerne často ma spomína, hoc o mne ešte žiaden blog nenapísala. Niežeby mi na tom záležalo alebo mi to nejako vadilo…
veonika_skace

Kto ma pozná vie, že som vyslovene kolektívny hráč a teším sa z úspechu každého jedného člena tímu a mám ich rovnako rád všetkých do jedného bez rozdielu pohlavia alebo postavenia. A tých, ktorých mám predsa len o niečo radšej, tak len preto, že ma chvália … :)

Chcem vám však napísať o tejto našej záhadnej Bero. Je to mamička, to je asi zrejmé. Mamička, ktorá sa stará. Skutočne sa stará. Úplne do všetkého. Krompáčiky musia byť natreté rovnomerne. Látky zošité súmerne. Dvierka kašírované dokonale. Pravda je taká, že nás z nej ide šľak trafiť. Iné mamičky ma občas pekne pozdravia na ulici, oteckovia podajú ruku. Raz sa mi dokonca už otecko aj poďakoval, že sa deťom venujem a asi trikrát som dostal na premiére kvety, ktoré som si sám neobjednal. To je všetko a tak to má byť, všetko ostatné si vyriešim sám alebo spravia moji ľudia. Teda ľudia, ktorí z nejakých zvláštnych príčin trpia moje komandovanie a nie presne ucelené požiadavky vysvetlené dostatočne abstraktne, aby som občas aj kohosi rozplakal a nahneval… Ale táto mamička nie. Je schopná vynadať mi, že trón nie je oblepený zlatou tapetou súmerne. Na dôkaz toho, ako lepšie sa to dá, ho oblepí sama. Nebo na scéne musí byť dostatočne verné návrhu, ktorý nakreslil náš scénograf.  Tak  je schopná po nociach to spolu s ďalšími dobrovoľníkmi vytvoriť. No netrafil by vás z nej šľak? So mnou sa večne háda, že veľa míňam, ako by som to nevedel sám a s Richardom celé dni nakupuje, maľuje a stavia. Len tak nezištne. No na porazenie. Inak, keď už sme pri Richardovi, nechápem, prečo je tak velebený. Len preto, že nakreslil dokonalý návrh kulís a sám si ich aj vytvoril? Je tam toho… Keby som mu nevysvetlil, čo chcem a nezodpovedal mu tisíc otázok, tak sa mu to nepodarí… A že má väčšie svaly a ramená ako ja, je len preto, že viac cvičí a zdravšie je. To by dokázal každý.

No tak takáto je naša Bero. Chodí, presviedča ľudí, aby nás podporili, v pekných kostýmoch s večným úsmevom  na všetkých stretnutiach vysvetľuje, aký je úžasný náš Dramaťák a aký skvelý muzikál robíme. Ja myslím, že v jej okolí už neexistuje človek, ktorý by o nás nepočul a firma, ktorá by nebola medzi našimi sponzormi. Potom nás všetkých vmanipuluje do toho, aby sme tvorili kulisy a aby nám dokázala, že to robí najlepšie, vymení kostým za roztrhané rifle a ukazuje mi ako sa robí krompáčik a jaskyňa.

Včera vznikla zaujímavá hádka medzi Rišom scénografom, našou Bero a mnou, či sú krompáčiky špinavé od diamantov (môj samozrejme správny postoj), hliny (Richardov neromantický postoj) alebo dochytané od rúk (absolútne neprofesionálny postoj pani B.). Zatiaľ Janka krompáčiky správne zašpinila zlatou farbou, lebo trpaslíci kopali zlato a nie diamanty alebo hlinu.

Tak toľko by ste mali vedieť o Bero. Lezie do všetkého, pchá nos všade, buzeruje, aby bolo všetko súmerné a dokonca trvá na tom, aby som ja (rozumiete JA  – režisér a autor a poľovník) vymýval štetce… (Pôvodne som mal natierať, ale Richard to zamietol, keď som vytváral tretí zelený krompáčik a všetky ostali špinavo modré.) Buzeruje, otravuje a stará sa do všetkého a my ju za to milujeme…ale úplne vážne.

P.S. Ľudí ako Bero nie je veľa. Som neskutočne rád, že všetci, čo za niečo stoja v Strednej Európe a všetkých pripojených okresoch, sú pri našom muzikáli… o každom z nich sa do skončenia projektu na tomto mieste dočítate.

 

Ďakujem, že ste…