Janka,IMG_6618
už niekoľko pár dní Ti chcem povedať, že sa už nehnevám
Nehnevám sa, že sa na natáčanie (vlastne väčšinou) oblečieš krajšie ako ja.
Nehnevám sa, že si vždy spravíš dokonalý make-up, ktorý ja zjavne v živote nestihnem a nedokážem. Nielen preto, že posteľ ma nie a nie vyhodiť včas, ale aj preto, lebo to proste a jednoducho neviem.
Nehnevám sa, že napriek tomu, že míňaš 3x toľko farby pri valčekovaní – natieraní kulís ako my ostatní, Ťa Richard aj tak pochváli a my sa môžme aj pretrhnúť, nebudeme takí dobrí ako ty.
Nehnevám sa, že keď my ostatní padáme od únavy a vrčíme po sebe (hlavne teda ja, priznávam) či treba či nie, ty zachováš dekórum a polnočnú otázku, či už predsa len nepôjdeme domov, položíš s úsmevom a gráciou.
Nehnevám sa, že prosbu, aby sme Ti nechodili po čerstvo natretých geotextíliách vieš aj 88. krát povedať s pokojom britskej kráľovnej.
Nehnevám sa, že Ty si prvý človek po dlhom dlhočiznom čase, s ktorým sa musím deliť o vegetariánsku pizzu (vlastne Ti ďakujem, aspoň toľko neže…m).
Nehnevám sa, že aj po 10 hodinovom natieraní, naťahovaní sa, podávaní, strihaní, vieš Jozefovi bez mihnutia oka a straty úsmevu (iba v očkách sa Ti zračí zúfalstvo) povedať áno na čokoľvek šialené, o čo Ťa požiada (zobrať Janku  (dieť školopovinné pomáhajúce pre dobro muzikálu a Richardove zvodné ramená) domov uprostred noci napriek tomu, že Teba tu potrebujeme a Jozef…ehm… Proste to mohol urobiť on (nieže mu to povieš, aj tak ma už nenávidí)).
Nehnevám sa, že na všetky tie blbé reči, ktoré spravidla pri práci my ostatní vedieme (hlavne keď sa schyľuje k hodine blízkej k 22:00), sa iba zhovievavo usmievaš, myslíš si svoje a vo vhodnom okamihu nás jednoduchou (rozumej nerozvitou) vetou odrovnáš, vypáliš nám rybník a na určitú chvíľu stratia reč aj tie najväčšie a najpapuľnatejšie hviezdy našej zvláštnej konštelácie (režisér, scénograf, výtvarník, pomocní robotníci, …). Hm, škoda, že nemôžem byť konktrétna, čo keď sem trafí nejaký zblúdilec typu 18-…? :)
Jednak Janka, musím Ti to tu a teraz, narovinu, zoči voči, takto medzi 4 očami povedať, že jedno Ti nezabudnem. Stála si na rebríku, v strede hľadiska, fotiac naše dokonalé a dokonavé dielko z výšky posledného stupienka. A ja, v snahe Ťa čo najskôr vystriedať, skackajúc hladiskom sťa laň (rozumej predierajúc sa dvoj – troj  štvornožky krížom cez sedadlá, v sladkej nevedomosti, že tieto vôbec – ale nieže vôbec, aleže VÔBEC – nie sú prišróbované o podlahu)s drobnou chybičkou v skákajúcom programe (normálne som sa oprela o rad nepripevnených sedadiel, moja mušia váha, gravitácia a čudné fyzikálne nedorozumenie sa postarali o dokonale pomalý, sekundy trvajúci pád celého radu sedadiel, samozrejme spolu s mojou maličkosťou), som sa drobne vyrúbala. Trocha upratala podlahu a niektoré rady sedadiel vhodne “narovnala”.  A ty Janka, aj keď sa táto drobná katastrofa týmto neskončila a v jednej chvíli s mojou maličkosťou padal aj ďalší a ďaší rad sedadiel, a ja som sa zvíjala (vystretá, zakliesnená, zamotaná, prikrytá radom sedadiel) pod tretím radom, ty si ma pozorovala stojac na najvyššom stupienku rebríka so stoickým kľudom. Ani sa nepohnúc, tobôž nie na pomoc utekajúc (ako zbytok osadenstva).  Mráčik, čo Ti prebehol čelom, nebola starosť o celistvosť rozvrátených sedadiel, tobôž nie mojich kostí. Som presvedčená, že jediná vec, ktorú si v tej chvíli riešila bola, či ten domino efekt nedobehne náhodou aj k Tebe a k Tvojmu rebríku…. :)
Dobre Janka, tak už sa nehnevám, odpúšťam Ti.
Pozdravuje Ťa,
Bero
PS: Ako to dopadlo? Domino sa zastavilo 1 rad pred tým Jankiným, ja som sa zvíjala nie od bolesti alebo úľaku, ale od smiechu –  nenormálne kŕčovité zvíjanie sa okorenené nemohúcnosťou sa  nadýchať nieto ešte pohúť. Nielen fakt, že moje horné končatiny boli zamotané kdesi v najspodnejších vrstvách sedadiel, dolné naopak napovrchu v polohe vitajte, ale hrôzyplné tváre pribehuvšieho (bože, ako sa to správne ohýba????) osadenstva, ale aj Jankine rozšírené zreničky, katastrofa, rozhádzané sedadlá….. bolo to proste príšerné. Príšerne smiešne. :)
A, modriny sa nerátajú. :)
PSS: Najhlavnejší komentár nášho najvyššieho šéfa, režiséra, scénaristu Jozefa: postavili sme kulisy za 7 dní a ty povalíš Maticu za 2 minúty….  ccc